Internetové gospelové rádio

Umenie lietať so zavretými očami ...

Či už chceme alebo nie, skôr či neskôr vo svojom živote narazíme hlavou do tvrdej prekážky, ktorá sa nazýva kríž. Nemusí to byť práve tvrdý kus dreveného trámu. Sú to často okamžiky, ktoré hlboko poznačia náš život. Na niekoho doľahne choroba, iného postretne strata blízkeho človeka. Ďalší pocíti poníženie alebo odmietnutie. Inokedy je to neúspech v práci či v rodinnom živote. Takýto „trám“ môže mať rôzne rozmery a tvary. Neberie pritom ohľad na tvoje tituly, na tvoje postavenie, tvoje meno, tvoju povesť, tvoje úspechy... Zrazu sa objaví pred našimi očami a my v tom okamihu nevieme čo s tým. Kríž je jednoducho súčasťou každého ľudského života.

No málokto sa s ním dokáže vysporiadať. V takých okamihoch sa nám stráca pevná pôda pod nohami, napĺňa nás zármutok až zúfalstvo. Nemôžme zmeniť chod udalostí, ale žiť treba ďalej. Svätý Ondrej Avellino raz povedal: „Trpieť musí každý človek. Rozdiel je len v tom, že jeden trpí ako kajúci lotor odovzdane vôli Božej, druhý trpí vzdorovite ako zúfalý lotor.“

Rozdiel je skutočne v pohľade človeka. Obyčajný pohľad na vec dokáže zmeniť život človeka. Ak totiž zo života niekoho zmizlo radostné slnko, snaží sa hľadať na nebeskej oblohe aspoň maličkú hviezdu nádeje, ktorú Boh pre neho určite niekde zapálil. Niekto iný v tej istej situácii dokáže s plačom zotrvať v tmavej noci plnej beznádeje.

Sú našťastie ľudia, a nie je ich málo, ktorí si povedia: „Aj čierne dni sa pominú. Musím však mať hlavne trpezlivosť, veľa trpezlivosti... hlavne so sebou samým!“

Život nie je stroj, ktorý by vyrábal iba krásne dni plné svetla. Sú v ňom pekné i škaredé dni. Pekné dni veľmi rýchlo plynú. Ale aj škaredé dni sa míňajú. Nesmieme na to nikdy zabudnúť. Dôverujme v takých chvíľach a buďme trpezliví. Je to akoby sme mali chvíľu lietať so zatvorenými očami.

autor: Ľuboš Šípoš, správca farnosti (01.10. 2007)