Deň dušičkový
Ježíš svojou smrťou na kríži premohol svet, on je Prvorodený Syn, a prvý, ktorý vstal z mŕtvych. To, čo sa stalo v noci vzkriesenia, sa nás všetkých osobne dotýka. Znamená to, že človek je vykúpením Pána Ježiša je večný a že smrť, ktorej sa tak predtým veľmi bál, je teraz preč, je vysvetlená a porazená. Teraz, keď vidím vzkrieseného Krista, môžem s istotou čeliť svojej smrti. Aj ja vstanem z mŕtvych, lebo Boh je mojím Spasiteľom, je mojím koncom, je mojím všetkým.
Aj dňom, keď si spomíname na všetkých verných zosnulých, si to stále uvedomujem, mám to pred sebou, čelím smrti, a nik mi nevezme nádej, že vstanem z mŕtvych. Smrť nie je pre mňa koncom, ale práve začiatkom niečoho nesmierne krásneho, večného, stáleho v nekonečnej láske, v Pánu Bohu. Koľko svätcov zomrelo s krásnym úsmevom na perách, na tvári a našli skutočne to, čo hľadali, vzkrieseného Pána Ježiša Krista! Sv. Terezka Ježiškova povedala krátko pred smrťou: „ Neumieram, ale vstupujem do života.“
Aj sv. František Assiský často hovoril o smrti ako o svojej sestre. Smrťou sa nič nekončí, ale práve začína skutočný, opravdivý život s Pánom naveky! A to nám aj Deň dušičkový veľmi pripomína! S úctou sa modlime za našich verných zosnulých. Veď oni tiež za nás orodujú v nebi! My ktorý sme Cirkev putujúca, tu na Zemi, modlime sa za Cirkev trpiacu v očistci a Cirkev už oslávená v nebi za nás oroduje a prihovára sa za nás.
autor: Peter Chudják, (01.11. 2011)
