Internetové gospelové rádio

„G-novinky“ už čoskoro …

Koncom minulého roku sme vás informovali o prípravách prvej relácie s hovoreným slovom v našom rádiu. S radosťou vám oznamujeme, že naše úsilie bolo úspešné a nová relácia „G-novinky“ je tu. O čom bude? Samozrejme o hudbe, ale nie iba o nej. Relácia bude venovaná vždy jednému albumu od jedného alebo viacerých autorov. V prvom rade bude zameraná na novinky ale občas „oprášime“ aj zaujímavé staršie menej známe veci. V relácií sa dozviete viacej o interpretoch, niečo z ich života, o tom ako skladby vznikali. So svojím názorom na pesničky sa s vami podelí a reláciu bude moderovať Vlado Bis.

Štartujeme presne v stredu 24.02. 2010 o 20.00h. Relácia bude raz za mesiac. Premiéra bude vždy v poslednú stredu v mesiaci o 20.00h, následne repríza v poslednú sobotu v mesiaci rovnako o 20.00h.

Prvá relácia bude venovaná Mattovi Redmanovi, ktorý vydal minulý rok nové CD We Shall Not Be Shaken. Veríme, že autor aj CD pôsobia dostatočne motivujúco a našu prvú reláciu si nenecháte ujsť. Budeme radi, keď nám napíšete názor ako sa vám toto vysielanie páčilo, prípadné námety na vylepšenie. Svoje reakcie môžete posielať priamo autorovi relácie na e-mail vladimir.bis@gradio.sk alebo gradio@gradio.sk.

Ako sme uviedli, reláciou vás bude sprevádzať Vlado Bis. Vlado pôsobí už viacero rokov v skupine N.D.E. a FBI ako gitarista a autor viacerých pesničiek. Skupina FBI tvorí už niekoľko rokov neoddeliteľnú súčasť koncertov Riša Čanakyho. Určite neušlo vašej pozornosti, že sa im spoločne podarilo postúpiť do slovenského semifinále Eurovision song contest 2010.

Medzi Vladove koníčky patrí okrem iného aj „Divoký západ“, na túto tému má vytvorený vlastný blog, rocková hudba, príroda, počítače a knihy.

Vladovi sme položili pár otázok.

Vieme o tebe, že hráš na gitaru v skupinách N.D.E., FBI, píšeš pesničky, ... ako dlho sa už venuješ takto kresťanskej hudbe?

Ahojte. Na úvod upresním, že posledný polrok som vymenil gitaru za basgitaru. Neviem, či definitívne, ale momentálne mi učarovali hrubé struny :). Hudbe sa venujem vyše 20 rokov, kresťanskej asi necelých 10. S Rišom hrám od apríla 2004, N.D.E. vzniklo v roku 1999, ale kresťanské pódia sme začali brázdiť až v roku 2005.

To už je pomerne dlhá doba. Máš dojem, že sa slovenská kresťanská hudba uberá dobrým smerom, nejako napreduje? A čo tvoj názor na zahraničné kresťanské kapely?

Čo sa týka zahraničnej scény, tú poznám len málo, ale to, čo poznám, je veľmi profesionálne. A či sa slovenská kresťanská hudba uberá dobrým smerom? Každopádne momentálne je tu chválový boom, čo podľa mňa nie je príliš šťastné. Kto nehrá chvály, nemá veľkú šancu. Prídeš na festival, kde sa ťa 5 kapiel zo 7 snaží vtrhnúť do víru chvál, vždy znovu a znovu, to je predsa nemožné. No a zároveň to večné napodobňovanie zahraničia – amplión v ruke, britpop účesy, samé husle… Neviem, je to príliš málo autentické. Proste stačí ísť na vystúpenie Hillsongu alebo iných gigantov a viem, ako bude o chvíľu vyzerať image na domácej scéne :).

Kto sa ti zo slovenskej kresťanskej scény najviac pozdáva a prečo?

Nemám favorita. Takmer u každej kapely mám aspoň jednu pieseň, ktorá ma zaujala. Teraz ma napadá, že pieseň od Timothy – Stratený v tme, tá je super, hudba a hlavne text. Najviac sa mi u našich kapiel páči, ak sa nehrajú na zahraničné vzory.

A tvoj zahraničný favorit?

Tu tiež nemám favorita, zahraničnú tvorbu počúvam málo, ale rád si vypočujem Delirious, Matta Redmana, Davida Crowdera, Casting Crowns…

Ako dokážeš zladiť svoj rodinný život s pôsobením v dvoch kapelách, naviac máš svoje zamestnanie, ktoré ťa živí?

Zatiaľ to dokážem, lebo Rišo sa venuje samostatne detským koncertom, takže s F.B.I. hráme nie príliš často. Rád by som si zahral trochu viac, zvládal by som to. No a N.D.E. je občasná záležitosť, iba zhruba 12 koncertov ročne.

V súťaži Eurovision song content 2010 sa vám zatiaľ dobre darí, ako to vidíš ďalej?

Momentálne sa pripravujeme na semifinále, keďže sme postúpili zo štvrťfinále. Všetko je to už v Božích rukách, my sme urobili maximum – snažili sme sa vylepšiť image aj pódiový prejav. Žiaľ, semifinále bude už aj v rukách poroty a tá môže uprednostniť do finále nejakú známu tvár zo Superstar, čiže aj keby sme dostali veľa SMS hlasov, tak nám to úspech nezaručuje….

Mal by prípadný úspech v súťaži dopad na ďalšie smerovanie kapely alebo sa chcete ďalej venovať len kresťanskej hudbe? Dobré umiestnenie vám môže otvoriť nové možnosti v komerčnej sfére.

My sme išli do tejto súťaže s tým, že si chceme zmerať sily so svetskou scénou a otvoriť si nové možnosti. Zároveň si myslíme, že je nezmysel dobýjať Čínu ryžovým nákypom, teda evanjelizovať len evanjelizovaných. Kresťan by mal priniesť svetlo tam, kde je tma. Ísť s kožou na trh. Riskuje odmietnutie, ale ako hovoril Ježiš – pre jednu ovečku na chvíľu zanechal deväťdesiatdeväť. To, že sme v súťaži uspeli – dostali sme sa do semifinále (momentálny stav), nám napovedá, že my kresťania hudobníci si sami často zbytočne sypeme popol na hlavu, ako údajne zaostávame kvalitou za profánnou scénou. Samozrejme, vždy je čo zlepšovať, aj u nás v kapele máme rezervy, ale načo toľké podceňovanie? Sme prvá kresťanská kapela na Slovensku, ktorej meno zarezonovalo na profánnej scéne. Ľudia sa pýtajú, kto sme. Mnohí Riša poznajú z detských projektov, ale mnohí o nás počuli prvýkrát. Chceme ľuďom povedať, že kresťan katolík nie je apokalyptický fanatik, čo sa večne v niečom obmedzuje, ale že žijeme reálny život s Bohom, s nohami na zemi, ale mysľou aj v nebi. Nechceme byť nové víno, z ktorého má človek akurát dunihlav. Zároveň je však našou prioritou zostať na kresťanskej scéne, hrať malé koncerty vo farnostiach, to je našim srdciam najbližšie. V poslednom čase sme zaznamenali, akoby sa proti našej kapele mnohí kresťania obrátili chrbtom a cieľ Eurosongu bol aj ten, aby pochopili, že sa mýlili. Chceme byť ako staré víno – kvalitní, osvedčení, ktorí nikdy nesklamú. Staré víno sa nikdy neminie, bude sa vždy dorábať.

Držíme vám palce v súťaži a prajeme čo najlepšie umiestenie. A pár otázok na koniec. Keby si mohol, čo by si vo svete zmenil?

Samozrejme, že by som nechcel vojny, hlad, utrpenie, ale na to asi nemám dosah. Ale aby som neodbočil od hudby. Zmenil by som uvažovanie mnohých slovenských kresťanských kapiel. Ak ich niekto neveriaci kritizuje, označia ho za málo duchovného, ktorý nemôže rozumieť Božím veciam a pripoja prirovnanie o sypaní perál sviniam. Napokon vyhlásia, že im nevadí, že ich svet má za bláznov, veď aj Ježiš bol považovaný za blázna. Myslím, že si neuvedomujú, že neveriaci človek nemôže hneď prijať filozofiu “mojím životným štýlom je chvála”. Rišo Čanaky to pekne raz povedal – keď žabu obleješ vriacou vodou, vyskočí z hrnca, ale keď ju pomaličky varíš, podarí sa to. Naše kresťanské kapely, najmä tie mladšie a zložené z čerstvých konvertitov, idú hurá systémom, pričom si myslia, že oni sú tí praví vyvolení Bohom a pri svojích vystúpeniach používajú prejavy, ktoré neveriaci jednoducho prijať nemôže. A ak ich neprijme, obrannou reakciou hudobníkov je to, čo som už vravel - namiesto aby urobili sebareflexiu, obrnia sa pancierom “vyvolených”.

Čo by si odkázal poslucháčom G-Radia?

Dúfam, že sa budeme občas počuť :).

Ďakujeme za rozhovor, G-Radio

autor: G-Rádio , (10.02. 2010)