Internetové gospelové rádio

Kam kráčaš Európa?

V súčasnosti vzniká množstvo teórií o tom, ako bude vyzerať budúcnosť sveta a akým smerom sa bude ľudstvo uberať. Možno nájsť medzi nimi také, ktoré sa pozerajú na budúcnosť optimisticky, ale množstvo je aj takých, ktoré vidia ďalší vývoj veľmi pesimisticky.

Sme svedkami obrovského a veľmi dynamického rozvoja vedy a techniky. Znamená to teda, že naše možnosti sa v určitom zmysle stále zväčšujú. Dokážeme rýchlo prekonávať veľké vzdialenosti, takmer okamžite sme informovaní o udalostiach v rôznych kútoch sveta, dokážeme transplantovať orgány, výrazne sa rozvíja genetika a genetické inžinierstvo, dosiahli sa výrazné „pokroky“ v klonovaní, prudko sa vyvíjajú nové, výkonnejšie počítače a je len otázkou času, kedy človek pristane na najbližšej planéte. Aby bol tento zoznam najnovších výdobytkov vedy a techniky úplný, určite by bolo popísané veľké množstvo strán. Musíme si však položiť otázku, či je na takéto množstvo zmien súčasný človek pripravený a či je zároveň dostatočne zrelý a uvedomelý, aby tieto najmodernejšie výdobytky využíval pre svoj osoh a nie na škodu, ba až skazu. Otázku možno položiť aj iným spôsobom: „Existujú určité, či už vonkajšie alebo vnútorné regulátory, ktoré by človeku nedovoľovali zneužívať jeho obrovský potenciál, ktorý vďaka rozvoju vo vede a technike má?“ Problém je o to zložitejší, že na niektoré otázky týkajúce sa danej problematiky v súčasnosti neexistujú relevantné etické alebo filozofické odpovede. Z tohto dôvodu je človeku ponechaná veľká miera slobody a s tým spojenej zodpovednosti. Nemalú úlohu by v tejto súvislosti malo zohrávať práve zdravé svedomie ako výrazný vnútorný regulátor konania človeka.

Aj keď tento výrazný rozvoj vedy a techniky prebieha vo viacerých oblastiach sveta, nemožno opomenúť fakt, že korene, či predpoklady tohto rozvoja, nachádzame práve v Európe. Svet súčasnosti je teda do veľkej miery ovplyvnený výdobytkami práve európskeho ducha. V tejto súvislosti je však dôležité upozorniť aj na ďalší veľmi dôležitý fakt, ktorý s Európou úzko súvisí. Je to jej spätosť s kresťanstvom. Dalo by sa povedať, že Európa stojí na kresťanských základoch, ktoré veľmi výrazne ovplyvnili charakter celej európskej kultúry.

Vyššie boli naznačené určité problémy, ktoré s rozvojom vedy a techniky súvisia. Významné miesto pri ich riešení môže zohrávať práve náboženstvo. Jeho úlohou je nielen regulovať ľudské správanie tam, kde legislatíva nestačí, ale aj poskytovať odpovede na otázky zmyslu života a jeho hodnoty. S tým súvisí aj problematika podstaty človeka a jeho autenticity.

Súčasnosť ukazuje, že človek dokáže naozaj veľa a môže disponovať s množstvom poznatkov, no niekedy sa zdá, že najväčší problém má práve sám so sebou, s hľadaním svojho miesta a s odpovedaním na jednu z najzákladnejších otázok: „Kto som a načo tu som?“. S tým súvisia aj vyššie uvedené otázky, ktoré sa týkajú morálky človeka. Veľmi výrazne sa táto „stratenosť“ človeka prejavuje práve vo vyspelej európskej kultúre (ale aj v iných kultúrach). Zdá sa teda, že dochádza k určitému zaostávaniu mravného rozvoja človeka za prudkým vývojom vo vedách.

Kladenie si daných otázok v dnešnej dobe je pre nás o to naliehavejšie, o čo častejšie počujeme názory o určitom morálnom úpadku európskej kultúry, resp. západnej kultúry. Do veľkej miery je táto kríza spôsobená nielen relativizáciou hodnôt, ale aj podsúvaním rôznych „pavzorov“ ako modelov správania. Taktiež sú často napádané nielen kresťanské hodnoty, ale aj kresťanstvo ako celok. Dochádza teda k určitému podkopávaniu základov, na ktorých bola Európa vybudovaná. Výraznú úlohu v tejto súvislosti zohrávajú práve médiá a ich veľmi silný vplyv na súčasného človeka.

Práve súčasná kríza európskej kultúry, ktorá je postavená na kresťanských základoch, poukazuje na skutočnosť, že popieranie a spochybňovanie týchto základov, častokrát spôsobuje zdanlivú ilúziu šťastia, slobody a osobného naplnenia. V každej kríze však možno nájsť aj niečo pozitívne, pretože nás núti zamyslieť sa nad sebou, nad tým, čo robíme a čo nám dokáže poskytnúť skutočné šťastie a naplnenie. A práve na takejto križovatke sa Európa nachádza. Buď poprie svoje základy a vydá sa úplne novou cestou, čím však neguje to, čo bolo pre ňu charakteristické, osobité a vlastné, alebo si tieto základy uvedomí a bude ich naďalej rozvíjať. Táto otázka sa dotýka aj každého jedného z nás, lebo len na nás záleží ako bude budúcnosť Európy vyzerať.

autor: Jozef Palitefka, vysokoškolský pedagóg (13.02. 2007)