Internetové gospelové rádio

... rád sa stávam tónom v piesni Tvojej

gradio@gradio.sk


Dnes je:





Google PageRank




© 2006-2016 Gradio

Živé vysielanie
Akcie


Súťaže
ZAMYSLENIE venované Františkovi Mikloškovi a ...

101 573 platných hlasov slobodných občanov Slovenskej republiky. 5,41% zo všetkých platných hlasov zúčastnených voličov. 3. miesto v prvom kole volieb prezidenta Slovenskej republiky. Výhra alebo prehra? Vlastne, dá sa vôbec klásť v súčasnosti takáto otázka? Osobne si myslím, že áno. A moja odpoveď? Nateraz je to výhra. Veď zisk vyše 100 000 hlasov v prospech jasne formulovaných morálnych, etických a predovšetkým kresťanských hodnôt musíme považovať za víťazstvo. Znamená to, že na Slovensku je stále veľká skupina ľudí, ktorí máme vo svojich hodnotách jasno.

A to napriek tomu, že daním svojho hlasu Františkovi Mikloškovi sme postupovali proti prúdu a čo viac, úplne nepragmaticky. Hoci niekedy kúsok „pragmatizmu“ v službách pravých hodnôt nemusí byť negatívom. O jednoznačnej a pretrvávajúcej výhre však budeme môcť hovoriť až vtedy, keď tých 100 000 hlasov nezostane len utajených za plentou, ale budú sa stále hlasnejšie ozývať aj v jednotlivých kútoch nášho Slovenska. Veď ochrana života od počatia po prirodzenú smrť, dôraz na dôstojnosť rodiny, slobodu, demokraciu, schopnosť viesť dialóg a chrániť slabých má byť prednosťou každého kresťana. Ďakujem Františkovi Mikloškovi, že nám v týchto voľbách ponúkol možnosť vybrať si voľbu pravých hodnôt.

Napriek všetkému, čo som spomenul, nedá mi však nevyjadriť určitú moju pochybnosť, ba priam obavu. Blížia sa voľby do európskeho parlamentu, neskôr do jednotlivých krajov a budúci rok do našich miestnych samospráv a parlamentu. V týchto prezidentských voľbách sa volilo pomerne ľahko a jednoznačne. Na základe hodnôt. I keď, priznám sa, ja osobne som zvádzal boj medzi vzdaním sa práva voliť a voľbou hodnôt. No túžba slobodne voliť, slobodne vyjadriť svoj názor, právo, ktoré dlhé roky nemali moji rodičia ani moji starí rodičia, vo mne nakoniec zvíťazila. Rozhodol som sa. Nevolil som osobu Františka Mikloška, ale hodnoty, ktoré on zastupoval. A čoho sa vlastne obávam? Voľby z môjho pohľadu majú byť vyberaním si kandidátov, zástupcov nás občanov, ktorí budú vo verejných funkciách zastupovať a nahlas hovoriť o hodnotách, na základe ktorých dostali mandát od nás voličov.

Pýtam sa otázku smerujúcu na budúcoročné parlamentné voľby: „Budem mať ja, občan/volič, kresťan, možnosť voliť si takých kandidátov do verejných funkcií, ktorí budú mať aj reálnu šancu zastupovať moje hodnoty?“ Vyjadrenia typu: „Odchod považujeme za jediné možné riešenie, strana podľa nás smeruje do úpadku.“; „Vo voľbách sme zdvihli padnutú zástavu KDH.“; „...kandidatúra ako dobrý spôsob na upozornenie svojho ideového programu.“ vo mne vzbudzujú výrazné obavy. Už pri týchto prezidentských voľbách som zažíval vo viacerých rodinách, či spoločenstvách vnútorný rozpor, určité napätie. Je pravdou, že napätie vôbec nemusí byť zlé a často môže podnietiť vznik nových ideí, či aktívnejšieho angažovania sa. Asi aj to je dôvod, prečo píšem toto zamyslenie.

Neboli František Mikloško, Vladimír Palko, Pavol Minárik, či Rudolf Bauer pri aktívnom formovaní KDH? Kde boli, keď KDH začalo smerovať do úpadku? Ako nezainteresovanému občanovi/voličovi mi je ťažko hodnotiť vzniknutú situáciu a nechcem nikoho posudzovať a tobôž nie odsudzovať. Je mi však nesmierne ľúto, že tak významné osobnosti, či už na strane KDH alebo súčasného KDS, nedokázali viesť úprimný dialóg napriek určitým vnútorným nezhodám. Nuž stalo sa, čo sa stalo. Vzniklo KDS. Súčasná kampaň KDS však vo viacerých prejavoch vyjadrených dokonca aj počas kampane týchto prezidentských volieb bola nechutne zameraná na zrýchlenie úpadku KDH. Je toto správna cesta? Je v súčasnosti vhodný čas na tak výrazné roztrieštenie sa občanov/voličov (teda nielen politikov) s takmer identickým hodnotovým zázemím, či ideovým programom? Neklope nám v tomto čase Európa, ba dokonca celý svet na dvere a doslova vtieravo neponúka možnosť človeku vystúpiť na piedestál po pravici Boha? Nezabíja sa vôkol nás tisíce nenarodených detí, nerobia sa pokusy na embryách, homosexuálne páry si nezačínajú adoptovať deti a lekári na žiadosť pacientov, či príbuzných stále častejšie a bez akéhokoľvek svedomia neodpájajú ťažko chorých od prístrojov? Je toto vhodný čas na „boj“ do ktorého sa pustili politici KDS? Úplne rozvrátiť KDH a zdvihnúť jeho padnutú zástavu? Kde sa nám podelo „Buďte jedno...?“ Jedna malá, možno „nevhodná“ paralela. 31.10.1517. Wittenberg. Martin Luther. 95 téz. To tiež bola reakcia na krízu, úpadok.

V politike celkovo, no takisto aj v KDH a teraz už aj v KDS nevynímajúc, vnímam deficit jednej veľmi významnej hodnoty. POKORA. A s ňou plynúca vnútorná pravdivá sebareflexia a schopnosť konať nápravu. Súčasný svetský pragmatizmus má veľmi negatívnu hnaciu silu. Túžba človeka po všetkom a vlastne ničom. Čo tak ale zvážiť „hodnotový pragmatizmus“? Ponúkam tak KDH, ako aj KDS zvážiť opätovne hodnoty ako sú POKORA, SEBAREFLEXIA a predovšetkým JEDNOTA. Ináč k nám na Slovensko bez pozvania a dokonca aj bez klopania vtrhne Európa, možno aj celý svet. A potom už nám, všetkým 101 573 občanom/voličom nezostane nič iné, ako iba skonštatovať, že v prezidentských voľbách 2009 sme klamlivo nevolili hodnoty, ale iba Františka Mikloška. No...ktovie? Možno nás to všetko lepšie posilní, zjednotí a prebudí k aktívnejšiemu prežívaniu a šíreniu našich hodnôt. Ešteže v dejinách celého ľudstva je cítiť vánok Božieho Ducha!

autor: Marián Lakatoš, (24.03. 2009)