|
||||||
Internetové gospelové rádio... rád sa stávam tónom v piesni Tvojej |
 |
|||||
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
| Živé vysielanie |
| Akcie |
| Súťaže |
Do svetiel tisícich
Keď v novembrový večer hladím do svetiel tisícich sviečok, ktorými sú pokryté naše cintoríny, hovorím si, že cesta človeka sa nemôže zavŕšiť len na tejto zemi, ako si mnohí myslia. Sú o tom absolútne presvedčení. Cintoríny považujú za koniec cesty človeka na zemi.
Čím je cintorín pre veriaceho človeka? Čím je pre mňa?
Pre mňa je cintorín akási skriňa, do ktorej vkladáme staré šaty, teda kde ukladáme prvý znak našej pozemskej existencie, ale nie najdôležitejší, lebo je tu nesmrteľná duša. Smrť, od chvíle, ako prejdeme do večnosti zostane len znakom konca pozemského života. Cintorín nás má upozorniť na dôležité veci v našom živote, nechať nás trochu zamyslieť sa, znovu sa pustiť na cestu, ktorá vedie do večnosti. Pozemsky život je len prvým, krátkym úsekom cesty. Je to čas pšeničného zrna, ktoré umiera v zemi, ako jeden deň v očiach Božích, okrem ktorého sú tu tisíce a tisíce Božích rokov.
Ale tento deň je dôležitý, lebo určuje aká bude naša večnosť. Po skončení pozemského života sa začne ďalšie obdobie, ktoré ma inú formu, iné znaky. Aké bude zavisí od Svetla, ktoré príjme človek počas života a tým svetlom je Kristus. A ja teraz hladím do tohto Svetla a svetiel tisícich na cintoríne s veľkou nádejou.