Internetové gospelové rádio

... rád sa stávam tónom v piesni Tvojej

gradio@gradio.sk


Dnes je:





Google PageRank




© 2006-2016 Gradio

Živé vysielanie
Akcie


Súťaže
Rodina – najlepšie prostredie pre odovzdávanie náboženských a kultúrnych hodnôt

O rodine, ako základe a nezastupiteľnom výchovnom spoločenstve, hovoríme ako o prostredí vytvárajúcom najlepšie podmienky pre odovzdávanie hodnôt náboženských a kultúrnych, ktoré pomáhajú človekovi v utváraní vlastnej identity. Bez lásky nasmerovanej k daru života ťažko hovoriť o budúcnosti spoločnosti. To je skutočnosť, ktorá je ťažko prijateľná pre mnohé rodiny. Chýbanie náboženských a kultúrnych hodnôt spôsobuje, že rodiny sa nielenže odďaľujú od skutočného nasmerovania, ale sa tiež rozpadajú, objavujú sa ľudia nešťastní a prázdni.

Skutočným smerom výchovnej práce rodiny je taktiež pričinenie sa a starosť o budovanie budúcnosti založenej na pokoji. Rodičia majú vštepovať svojim deťom úctu voči každej osobe a taktiež k veľkým hodnotám pokoja. Ján Pavol II. sa na XXVII Svetovom dni pokoja v roku 1994 k tejto téme vyjadril nasledovne: „Rodinné čnosti, týkajúce sa hlbokej úcty k životu a dôstojnosti ľudskej bytosti, viditeľné v konkrétnych situáciách ako sú trpezlivosť, pochopenie, morálna podpora a vzájomné odpustenie, dovoľujú rodinnému spoločenstvu prežívať prvé a základné skúsenosti pokoja. Láska tohto druhu nie je len prechodným pocitom, ale trvalou morálnou silou, hľadaním dobra blížneho, aj za cenu osobnej obety. Okrem toho skutočná láska sa vždy spája so spravodlivosťou, ktorá je nevyhnutnou podmienkou pokoja. Zahŕňa všetkých ľudí, ktorí nemajú rodinu, deti pozbavené starostlivosti a lásky, osoby osamotené a odvrhnuté. Rodina, ktorá – aj keď s ťažkosťami – žije takouto láskou, otvárajúc sa veľkodušne celému spoločenstvu, je najdôležitejším činiteľom budúceho pokoja. Civilizácia pokoja nie je možná, ak bude chýbať láska".

V dnešnom svete rodina taktiež vychádza v ústrety mnohým problémom. „Žiaľ, napriek prvotnému povolaniu rodiny k budovaniu pokoja, dochádza v nej často ku konfliktom a zneužívaniu, alebo sa stáva tiež bezbrannou obeťou početných foriem násilia, ktoré trápia súčasnú spoločnosť. K napätiam prichádza veľakrát vo vzťahoch medzi členmi samotnej rodiny. Často sú výsledkom ťažkostí pri dosahovaní harmónie rodinného života, keď práca sťažuje manželom byť spolu, alebo taktiež keď nezamestnanosť a hrozba straty zamestnania núti k ustavičnému boju o prežitie a napĺňa strachom pred neistou budúcnosťou. Prameňom napätí sú vzory chovania predkladané hedonizmom a konzumizmom: Nútia členov rodiny skôr k uspokojovaniu vlastných potrieb, než k pokojnému a pracovitému vytváraniu rodinného spoločenstva. Časté hádky medzi rodičmi, nechuť prijímať potomstvo, násilnosti na neplnoletých a ponechanie ich bez opatery – sú smutné symptómy neporiadku, skutočne blokujúce pokoj rodinného spoločenstva, ktorý nemôže s istotou prinavrátiť bolestné rozhodnutie separácie a tým skôr rozvod, skutočná pliaga súčasnej spoločnosti" (Ján Pavol II. – XXVII Svetový deň pokoja 1994). Proces úpadku početných malých a stredných firiem poznačených pretrvávajúcou recesiou vyvoláva mnohé nepokoje v rodinách, ktoré v práci nachádzajú prostriedky na živobytie. Mladí nemôžu nájsť stabilnú prácu, umožňujúcu pokojné budovanie budúcnosti.

Je to dodatočná ťarcha pre rodičov, spôsobujúca, že v samotnej rodine nastávajú mnohé napätia. Ešte viac znepokojujúcim je fakt, že mladí sa nachádzajú často v situácii, ktorá im nedovoľuje založiť rodinu v patričnom čase. Nedá sa zabudnúť, že keď mladí nemôžu prispieť aktívnym spôsobom k rozvoju spoločnosti, vtedy sa vytvára veľké nebezpečenstvo unikania do sveta ilúzií, akým je napríklad alkohol a drogy. Takisto násilie a depravácia mladých nachádza výhodné základy v prostredí žijúcom takýmito problémami, osobnými i spoločenskými.

Osoby – „ktorých existencia je v nebezpečenstve a podlieha ohraničeniam, Boh, priateľ života uisťuje, že ich život je tiež dobrom, ktorému Jeho láska dáva zmysel a hodnotu" (Ján Pavol II., Evangelium vitae). Naproti tomu človek, ktorý si myslí, že život je možné zabezpečiť len a vyložene zhromažďovaním materiálnych dobier, v skutočnosti sa klame a život stráca. „Blázon, ešte tejto noci požiadajú od teba tvoj život a čo si nahonobil, čie bude?" (Lk 12,20). Pokušenie materializmu prenášané prostredníctvom štátu, národa vplýva dnes často tiež na rodinu. „Chudobné národy sa nikdy dostatočne neubránia pokušeniu, ktoré k nim prechádza od bohatých národov. Tieto príkladom vlastných úspechov v oblasti civilizácie techniky a kultúry prinášajú vzory konania namiereného hlavne k dosiahnutiu dočasného šťastia. Neznamená to, že takéto konanie samo osebe vylučuje duchovné pôsobenie. V tomto zmysle opačne charakterizovaný ľudský duch sa oslobodzuje od pripútania k veciam a môže sa slobodnejšie zamerať na vzdávanie úcty a kontemplácie Stvoriteľa. Jednako dnešná civilizácia, nielen sama od seba, ale skôr preto, že je výnimočne zapletená do pozemských vecí, môže často sťažiť prístup k Bohu. Rozvíjajúce sa národy by si teda mali vedieť vybrať spomedzi toho, čo sa im ponúka, mali by kriticky prehodnotiť a zavrhnúť falošné dobrá, ktoré by so sebou prinášali zníženie ľudského ideálu, prijať preto hodnoty zdravé a užitočné, aby sa rozvíjali spolu so svojimi hodnotami v súlade s vlastným národným charakterom" (Pavol VI., Populorum progresio). „Súčasný človek silne pokúšaný falošnými koncepciami, je nanovo pozývaný k odkrývaniu a doceneniu, vo svetle evanjelia, veľkých dobier a veľkých darov manželstva, rodiny a života. Preto dnes, viac ako inokedy, jestvuje potreba silného ukázania základných kresťanských právd týkajúcich sa rodiny, aby súčasníci mohli pochopiť a doceniť prvotný Stvoriteľov plán. Vzor rodiny by sa mal hľadať v samom Bohu, v tajomstve jeho trinitárneho života. Ako stvorenie tak aj rodina vlastní v sebe podobnosť Božiu, pretože je spoločenstvom osôb zjednotených v láske" (Ján Pavol II., Rodina – Kolíska života a domovej Cirkvi). Zmysel a sila rodinnej a manželskej inštitúcie sú viditeľné i v momentoch, keď zmeny v súčasnej spoločnosti a ťažkosti, ktoré tieto zmeny vyvolávajú, často poukazujú rôznymi spôsobmi na skutočnú vážnosť tejto inštitúcie.

Prameňom jednotiacej sily v rodine sú spoločne vyznávané presvedčenia, hodnoty, ciele. Je veľmi potrebné, aby rodičia učili deti byť citlivé na zákon hodnôt záväzný v tej rodine. Napríklad slovami: „v našej rodine si všetci navzájom pomáhajú...", atď. Vyznávanie spoločných hodnôt sa pričiňuje nepriamo o zmenšovanie konfliktov v rodine.

V rodine sa uskutočňuje odovzdávanie kultúrneho dedičstva každému novému pokoleniu, t.j. jeho vovádzanie do noriem kolektívneho života a mechanizmu spoločenského konformizmu, do elementárnych hodnôt ľudskej kultúry. Takže cez začlenenie sa do kultúr je možné dôjsť k plnej obnove dohody s múdrosťou Boha, ktorou je samotný Kristus.

autor: Milan Jozek, vysokoškolský pedagóg (24.01. 2007)